Už od nepamäti bojovali proti sebe dve mocné strany, Dobro proti Zlu, Svetlo proti Temnote či Vznešené Nebo (High Heavens) proti Spaľujúcemu Peklu (Burning Hells). Ten boj bol nazvaný Veľký Konflikt (Great Conflict). Prebiehal už dávno pred príchodom ľudí, najväčšie boje sa odohrávali vo svete Pandemonium, kde sa nachádzal Kameň Sveta (Worldstone), kolosálny kameň veľkosti hory, ktorý v sebe skrýval nepredstaviteľnú moc, schopnú tvoriť a ničiť svety. No napriek všetkému úsiliu ani Anjeli, ani Démoni nemohli dosiahnuť rozhodujúceho víťazstva. S príchodom ľudí si však obe strany uvedomili, že práve smrteľníci môžu byť rozhodujúcim činiteľom vo Veľkom Konflikte. Obe strany sa snažili získať si ľudstvo na svoju stranu. Sily Pekla si chceli získať ľudí na svoju stranu zastrašovaním a hrubou silou. Anjeli sa snažili ľudstvo pred útlakom chrániť a vštepovať im do sŕdc dobro.
Temnú silu tvorilo sedem základných démonov. Štyria nižší démoni (Lower Evils) sa volali Duriel - Pán Bolesti (Lord of Pain), jeho sestra dvojička Andariel - Panna Úzkosti (Maiden of Anguish), Belial - Pán Klamstiev (Lord of Lies) a Azmodan - Pán Hriechu (Lord of Sin). Tým štyrom vládla pekelná trojica, tri Hlavné Zlá (Primary Evils): Mephisto - Pán Nenávisti (Lord of Hatred), Baal - Pán Ničenia (Lord of Destruction) a najmladší Diablo - Pán Teroru (Lord of Terror).
S príchodom ľudí sa však medzi vyššími a nižšími démonmi vytvorili nesváry a rozbroje a Azmodan s Belialom za pomoci pekelnej armády dokázali zbaviť najvyššiu trojicu bratov ich tiel, vyhnať ich z Pekla a vrhnúť do obyčajného sveta smrteľníkov.
Trojica, uväznená v tejto sfére dlhých 40 rokov, pustošila ľudský svet a bola príčinou mnohých nešťastí, útrap a vojen. Proti pekelným bratom nakoniec zasiahol jeden z archanjelov menom Tyrael. Ten sformoval rád Horadrim, ktorý vyslal svojich najsilnejších mágov, aby trojicu bratov prenasledovali, premohli a uväznili do Kameňov Duší (Soulstones), magických artefaktov vytvorených archanjelom Tyraelom z Kameňa Sveta (Worldstone). Ich farby boli zafírová, jantárová a karmínová. Na čele prenasledovateľov stál mocný mág Tal Rasha. Dozorom na Kameňmi duší bol poverený mág Zoltun Kulle, majster alchýmie, jeden zo siedmych zakladateľov rádu Horadrim. A tak začal Lov na Primárne Zlá (The Hunt for the Three).
Mephisto bol prvým zlom, ktorého dolapili a uväznili v zafírovom Kameni Duše. Ukryli ho v zemi Zakarum pod Chrámom Svetla (Temple of Light). Ako ďalšieho prenasledovali Baala. Dostihli ho v piesočnej zemi Aranoch, ktorá bola akousi prírodnou hranicou medzi východným a západným svetom ľudí. Prebiehal dlhý a urputný boj, kedy sa pri jednom z útokov podarilo Baalovi rozbiť Kameň Duše. Traduje sa, že to mal na svedomí práve Zoltun Kulle, či nerozvážnou chybou alebo už bolo predsa v jeho mysli zasiate semienko zla, to nik presne nevie. No Tal Rashovi sa podarilo zmocniť najväčšieho úlomku kameňa a nakoniec dokázal do neho Baalovu zlomyselnú esenciu uväzniť. Vzhľadom na to, že úlomok nedokázal uväzniť Baala naveky, prijal Tal Rasha najväčšiu obeť. Legendy sa rozchádzajú v informácii, či to bol jeho nápad, alebo Kulleho. Tal Rasha obetoval sám seba, svoje telo i dušu aby dokázali uväzniť Baala navždy. Za pomoci Tyraela našli starú hrobku, do ktorej ho na veky-vekov zatvorili a zapečatili pomocou najsilnejšej mágie. Tesne predtým mu Tyrael vrazil úlomok Kameňa Duše s Baalovou esenciou priamo do srdca.
Diablovi sa darilo unikať najdlhšie, no aj ten bol nakoniec, 9 rokov po Baalovom uväznení, dolapený Jeredom Cainom, jedným z posledných najmocnejších bojovníkov svetla a zakladajúcich členov Horadrimu. Karmínový Kameň Duše s uväzneným Diablom bol rádom odnesený a pod Cainovým vedením ukrytý hlboko pod povrchom, na najspodnejšom mieste jaskynného systému, pri rieke Talsande v zemi Khanduras. Nad jaskyňou bol vybudovaný kláštor, ktorý sa stal sídlom Horadrimu. Rozhodli sa, že tam ostanú a budú ho potajomky strážiť.
No uplynulo veľa, preveľa rokov, staré zvitky spomínajú 180 zím, alepodľa všetkého bolo tých zím omnoho viac, kedy sa všetky udalosti postupne rozmazali v čase. Rád sa rozpadol a z chrámu ostala ruina. Na Horadrim i na Kameň Duše sa zabudlo, okolo ruín začali vznikať dediny a život plynul ďalej. A už nikto ani netušil, aké obrovské zlo sa skrýva pod zemou.
V kráľovstve Westmarch, které ležalo severne od Khandurasu sa v tej dobe začalo šíriť nové náboženstvo Zakuram. Nabádalo, aby sa ľudia pridali na stranu Svetla. Náboženstvo sa rýchle rozrastalo a spolu s príchodom kráľa sa dostalo i do Khandurasu, kde na trón zasadol a prehlásil sa za kráľa Leoric, zbožný muž, priaznivec Zakuramu a dobrý a spravodlivý vládca. Leoric a jeho hlavný duchovný arcibiskup Lazarus si ako svoje sídlo zvolili práve opustené ruiny chrámu Horadrimu, ktorý nechali prestavať na katedrálu a popri ktorej vyrástlo malé mestečko Tristram. Legendy rozprávajú, že sa Mephisto od začiatku pokúšal náboženstvo Zakarum skaziť a jedným z tých, ktorí podľahli sile zla, bol aj arcibiskup Lazarus a preto nebola náhoda, že si Kráľ zvolil za svoje sídlo práve tento chrám.
S príchodom ľudí do opustených priestorov posvätného miesta sa však niečo zmenilo. K životu sa opäť prebudilo dlho driemajúce zlo. Aj keď bolo uväznenie Diabla v Kameni Duše mienené na večnosť, Diablo sa poháňaný svojou svojou neúnavnou zlobou prebral. Pán Teroru opäť ucítil možnosť stať sa slobodným. Najprv sa pokúsil ovládnuť sny duchovného Lazarusa. To sa mu ľahko podarilo a postupne sa zmocnil aj celej jeho mysle. Lazarus, úplne omámený Diablovou mocou sa vydal do podzemia chrámu, našiel miestnosť s Kameňom Duše, vošiel do nej, vzal do ruky Kameň a za pomoci magických zaklínadiel, dlho nevyslovených vo svete živých, hodil Kameň Duše o zem. Kameň sa rozbil a Diablo bol voľný!
Bol však príliš slabý na to, aby mohol ovládnuť svet. Musel najprv získať silu z ľudí, žijúcich na povrchu. A nejaké telo, ktoré by mu poslúžilo ako fyzická schránka vo svete smrteľníkov. Rozhodol sa ovládnuť teda toho najmocnejšieho – Kráľa Leorica. Arcibiskupa Lazarusa si ponechal ako svojho oddaného poskoka. Diablovo počínanie bolo nanešťastie úspešné a viedlo k úplnej zmene osobnosti predtým dobrosrdečného kráľa. Leoric zápasil s preludmi, strachom, podozrievavosťou a šialenstvom, ktoré ho rozožierali zvnútra. Kohokoľvek, kto sa mu vzoprel, dal bez milosti popraviť. Jeho šialenstvo zašlo tak ďaleko, že pod Lazarusovým vplyvom vyhlásil vojnu kráľovstvu Westmarch.
Do čela khanduraskej armády bol zvolený jeden z najväčších hrdinov tej doby – Lachdanan. Ten, aj napriek tomu, že vedel o zlovestnej zmene svojho kráľa a tušil obrovskú prevahu nepriateľa, poslúchol rozkaz a vydal sa proti Westmarchu. Porážka armády Khandarusu však bola desivá a Lachdanan sa zachránil len s niekoľkými mužmi.
Medzitým sa Diablo snažil úplne ovládnuť Leoricovu myseľ, no Kráľ vytrvalo odolával. Bol příliš silný na to, aby mu celkom podľahol a Diablo zas ešte stále nebol ani zďaleka pri svojej plnej sile. Vzdal sa teda ovládnutia Leorica, opustil jeho telo a rozhodol sa, že pre svoje ciele využije jeho jediného syna Albrechta. Bohužiaľ, kráľovi už v jeho posadnutosti nebolo ani potom možné nijak pomôcť.
Posadnutý Lazarus, plne v moci Temnoty, uniesol princa Albrechta a zaviedol ho hlboko do katakomb, kde mu vrazil démonský Kameň Duše rovno do čela. Princ sa stal krutou hračkou Diablových úmyslov. Diablo postupne ovládol Albrechtove sny a zjavoval mu tie najstrašnejšie obrazy. Rýchlo sa mu podarilo ovládnuť jeho detskú dušičku. Pomocou princových snov stvoril tie najstrašnejšie príšery a tých najhorších netvorov, akých svet kedy videl a ktoré preliezli celé katakomby a vytvorili tak pod kláštorom brány Pekla. Diablovi sa nakoniec podarilo úplne vteliť do princa Albrechta a neskôr sa aj premeniť do svojej pôvodnej podoby. Zväčšil sa, na chrbte mu vyrástli tŕne a jeho lebku prerazili obrovské rohy. Diablo začínal byť pripravený.
V tej chvíli sa do Tristramu vrátili zbytky porazenej armády. Leoric nechal medzitým vyvraždiť mnoho obyvateľov mesta, lebo ich podozrieval a domnieval sa, že to boli práve oni, kto mu uniesol jeho syna. Keď Lachdanan videl šialené počínanie svojho Kráľa, rozhodol sa, že ukončí Leoricov život. Prenasledoval ho s hŕstkou posledných lojálnych rytierov do podzemia horadrického chrámu a tam ho po krátkom boji zabil. Posledné slová, ktoré ale stihol Kráť vysloviť boli desivá kliatba, ktorou ich preklial a premenil na otrokov Temnoty.
Ďalšiu ranu zasadil Tristramu arcibiskup Lazarus. Ten sa medzitým vrátil späť na povrch a presvedčil obyvateľov, že bol unesený rovnako ako princ Albrecht, ktorý je stále držaný v podzemí. Ľudia mu skrz jeho postavenie uverili a veľká skupina sa vydala Princa vyslobodiť. Podlý Lazarus ich však zaviedol priamo do hrtana samotného pekla, pod nôž beštii menom Mäsiar (Butcher). Len pár dedinčanom sa tie jatky podarilo prežiť a vrátili sa späť. No to čo videli, ich poznačilo na celý život (ako jednonohého Wirtha alebo opilca Farnhama...). Po tom krutom masakri Lazarus ušiel a skryl sa ešte hlbšie v kobke.
Obyvatelia Tristramu veľmi trpeli, bez kráľa, bez armády, bez ochrany a práva, vydaní na milosť, nemilosť silám spaľujúceho Zla, ktoré ich po nociach unášali a vo dne mátali ich utrápené duše. Tí čo prežili, začali z mestečka v húfoch utekať a Tristram sa začal rýchlo vyľudňovať.
Diablo bol vo svojom podzemnom kráľovstve šťastný, postupne naberal silu a zväčšoval svoju moc, aby mohol vyhľadať svojich dvoch bratov, Mephista a Baala a vyslobodiť ich. Už sa zdalo, že je len otázkou času, kedy sa všetky tri Prvotné Zlá spoja a získajú dominanciu aj nad svetom smrteľníkov, keďže hlavní Anjeli – Archanjeli stále situáciu podceňovali a nechceli alebo už ani nemali silu, po všetkých tých stratách, priamo zasahovať.
V tom ale prichádza do mestečka Tristram odvážny a statočný človek. Nebojácny hrdina so srdcom na správnom mieste, ktorý sa podujme na strane Dobra bojovať proti Zlu a Temnote a ktorým si práve TY...
PS: V prípade že v tomto článku nájdeš nejakú chybu, nepresnosť alebo Ti tam proste niečo podstatné chýba, neváhaj ma kontaktovať
