BRUT.me

O pravde a lži

"Legenda hovorí, že jedného dňa sa stretli pravda a lož.
- Dobrý deň. Povedala lož.
- Dobré ráno. Odpovedala pravda.
- Prekrásny deň. Povedala lož.
Potom sa pravda naklonila a zistila, či je to tak. A bolo to tak.
- Prekrásny deň. Odpovedala pravda.
- Jazero je ešte krásnejšie. Povedala lož.
Potom sa pravda pozrela k jazeru a uvidela, že lož neklame a prikývla.
Lož pribehla k vode a povedala:
- Voda je ešte krásnejšia. Plávajme.
Pravda sa dotkla vody prstami, a naozaj bola krásna a dôverovala lži.
Obe si vyzliekli šaty a pokojne plávali.
Keď lož vyšla z vody, obliekla sa do šiat pravdy a odišla.
Pravda si nemohla obliecť šaty lži a začala chodiť nahá, a všetci boli vydesení, keď to videli.
To je to, že aj dnes ľudia dávajú radšej prednosť zamaskovanej lži ako holej pravde."

Jean-Léon Gerôme, 1896

„Do autobusu nastúpila mladá mamička s dieťaťom. Prisadla si na sedadlá, ktorým sa ľudovo vraví ‘štvorka‘. Nakoľko tam bolo jedno miesto voľné, mamička si svoje dieťa držala na kolenách. Oproti nej sedel pán v stredných rokoch v obleku a vedľa neho mladý vysokoškolák.

Ako sa autobus pohol, dieťa, čo sedela maminke na nohách sa neustále krútilo a vrtelo. Tým spôsobovalo, že oproti sediacemu pánovi okopávalo neustále nohavice. Zakaždým, keď si oprášil nohavice rukou, stretli sa im pohľady s mladou paňou, od ktorej očakával aspoň nejaké ospravedlnenie.

Ale nič, ani slovko. Keď sa to už zopakovalo tretíkrát a mladá mamička absolútne nereagovala, oslovil ju pán v obleku vetou: „Prosím vás, môžete aspoň trochu usmerniť vaše dieťa? Včera som si doniesol oblek z čistiarne a dnes dostávam jeden kopanec za druhým.“

Odpoveď, ktorú dostal, zarazila nielne jeho, ale aj všetkých cestujúcich v tejto autobusovej linky. „A čo si vy myslíte, že ja kvôli vám už odteraz budem svoje dieťa obmedzovať?“

Po tejto vete sa pán v obleku postavil a pokračoval v ceste postojačky. Autobus zastavil na najbližšej zastávke a mladý vysokoškolák sa pripravoval na vystúpenie. Prv, než vystúpil, vybral z úst dobre rozžuvanú žuvačku a prilepil ju mladej pani na čelo.

Vzápätí nastala reakcia: „Čo si to dovoľujete?“ Mladý študent s úplným pokojom odpovedal: „Mňa v detstve tiež neobmedzovali.“